|
 V
následujúcich riadkoch si objasníme prístupnosť nášho periodika pre konzumentov
na slovenskom umeleckom a mediálnom trhu, berúc pri tom do úvahy faktory,
podľa našej mienky kľúčové.
Cieľová skupina čitateľov:
Pohlavie: Čitatelia
by sa mali regrutovať medzi obidvoma pohlaviami, však kľúčová je skupina
mladíkov, nakoľko tvorcovia magazínu sami sú pohlavia mužského /s jedinou
výnimkou/, tak sa vedia dostatočne priblížiť ich chápaniu sveta a grafickými
prostriedkami vedia ulahodiť ich vkusu, dodávajúc im sebavedomie a pocit
dokonalej dôležitosti a neprekonateľnosti.
Vek: Časopis je určený
pre všetky vekové skupiny, jeho dosah je však obmedzený všeobecnou nezrozumiteľnosťou,
ktorá však nie je limitovaná vekom čitateľa. Ale ako vieme, s vekom rastú
skúsenosti, čo nás môže naviesť k tvrdeniu, že čím starší čitateľ, tým
lepšie sa bude orientovať v spleti myšlienok mu ponúknutých, vediac ich
patrične ohodnotiť.
To je však len jedna strana
mince. Na strane druhej vidíme, že človek mladší ľahšie sa formuje a to
je to, čo potrebujeme. Z tejto kratučkej analýzy vyplýva, že ideálny čitateľ
by mal byť vo veku postteenagerskom a vyššom.
Vzdelanie: Jemné nuansy
v obsahovom i grafickom prevedení si zaiste vyžadujú istý druh vzdelania
(máme na mysli aspoň zbežnú znalosť brakovej literatúry, diel kultového
autora amerického undergroundu Bruce Waina,
či tvorby spisovateľov Franza Kafku, Christiana Koblowského,
Umberta Eca, Bruce Dickinsona, Gustava Meyrinka,
ako i tvorby rôznych tvorcov grafického designu, na čele s vlajkovou loďou
grafickej postmoderny Nevillom Brodym),
človek zbehlý v týchto veciach ocení a vychutná všetky dokonale ukryté
intelektuálne narážky, ktoré však neznalý ani nezaregistruje, pričom neprichádza
o žiadny prvý plán. Prvoplánovosť každej zložky časopisu je čisto zdanlivá,
čím si však chceme udržať priaznivcov na každej intelektuálnej úrovni.
Znamená to teda, že tvorcovia si neosobujú právo rozhodovať o miere intelektu
či vzdelania čitateľa, čím je len potvrdená hlboká demokratičnosť magazínu.
Nesmieme ani zabudnúť na potrebu identifikácie čitateľa s myšlienkovo
mu blízkym redakčným okruhom, kde diapazón myšlienok a postojov je taký
široký, že identifikácia s ním nemôže byť ťažká pre hociktorého, čo i
len vzdelaním stredoškolského človeka. Opäť tu však operujeme so šarmantným
momentom prekvapenia, keď čitateľ náhodne a preňho neočakávane odhalí
dáke tajomstvo, ktoré podľa neho je zašifrované v stránkach časopisu (čo
ani nemusí byť pravda), zdvíhajúc si tak sebavedomie a v duchu sa povyšujúc
na človeka s vyššou inteligenciou a vzdelaním ako v skutočnosti. Pravidelná
periodicita časopisu zaručuje udržiavanie čitateľa (klienta) v tejto ilúzii
po taký dlhý čas, aký si čitateľ bude sám priať, o tejto jemnej manipulácii
so svojou osobou však netušiac.
S kľudom môžeme teda povedať,
že u mladších, ba aj starších pseudointelektuálov obývajúcich našu metropolu
je živná pôda na nadšené prijatie nášho produktu.
Príjem: Príjem priemerného
čitateľa by nemal presahovať existenčné minimum; vychádzame z presvedčenia,
že produkt bude obľúbený najmä medzi mladými pseudointelektuálmi, tí sú
zväčša finančne závislí na svojich obvykle dobre zarábajúcich rodičoch,
ktorí však majú v sebe takú dávku rozumného uvažovania, že svoje deti
nezaťažujú príliš veľkým objemom financií, pripravujúc ich tak na vstup
do života. Z toho vyplýva, že časopis by si napriek obrovským finančným
nákladom mal udržať cenu prijateľnú pre spodinu spoločnosti, do ktorej
mladí pseudointelektuáli dozaista právom patria.
Sociálny status: Počítame
s čitateľstvom z radov stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných a vzdelávaných
ľudí so všetkých typov rodín.
Životný štýl: Tupec
by mal udržiavať čitateľa v stave uvedomovania si svojho nonkorfmného,
výnimočného životného štýlu (či už domnelého alebo skutočného), čomu zodpovedá
aj naoko netradičná grafická úprava, oku znalca však neunikne konzervatívna
britská škola osemdesiatych rokov. Malo by patriť k dobrému tónu medzi
bratislavskými intelektuálmi nosiť pod pažou vždy nový a nový výtlačok
Tupca, stúpnuc tak ešte o triedu vyššie nad čitateľov starých a ustrnulých
periodík typu Dotyky, Literárny Týždenník, Kultúrny život
či Slovenské Pohľady, nevynímajúc časopisy úzko špecializované,
ako Medzičas a pod. Zhrnúť to teda môžeme stručne do hesla "ŠTÝL
NÁŠHO ČITATEĽA - NÁŠ ČASOPIS!"
Stručná charakteristika
typického užívateľa: Ako s predchádzajúcich riadkov vyplýva, priemerného
čitateľa si predstavujeme ako mierne nonkonformného občana v medziach
všeobecného vkusu, veľmi tolerantnéhu voči všetkému, zväčša pacifistu,
vegetariána a antirasistu nezúčastňujúceho sa na voľbách do samosprávy
a zákonodárneho zboru (ak aj, voliaceho spravidla strany, ktorým sa po
voľbách nedostane zastúpenia v žiadnom zastupiteľskom ani samosprávnom
zbore) mierne anarchistického razenia, odmietajúceho tradičné hodnoty
(tesilové nohavice, štátny rozhlas a televíziu). Jeho postoj voči homosexuálom
je zhovievavý a nevšímavý, rád sa vyjadruje ku globálnym ekologickým problémom
a hroziacim katastrofám. Jeho postoje voči autoritám bývajú zväčša chladné,
či už je muž, či žena, prípadne
loďka. Zväčša mu nevyhovujú poveternostné podmienky, čo dáva za vinu
ľudskému dobývaniu prírodných zdrojov a na protest voči tomu chodí iba
na bicykli, ak je nútený, tak i električkou a trolejbusom. Autá a motorky
zásadne odmieta, loďou a lietadlom nechodí. Preferuje oblečenie po starom
otcovi, alebo oblečenie ktoré vyzerá rovnako ošumelo, ale predávajú ho
v luxusných obchodoch svetových firiem.
Základná filozofia riešenia:
Ako vyplýva z horeuvedených skutočností, časopis tohoto druhu by zaiste
na slovenskom mediálnom trhu urobil dieru do penaženiek mladíkov, bezprizorne
sa potĺkajúcich po pohostinských zariadeniach väčších miest.
Solventnosť tohoto výseku
spoločnosti by nedokázala uživiť časopis takej veľkej estetickej a morálnej
hodnoty. Zaiste by skrachoval.
Krachu sa dá predísť mnohými
spôsobmi.
Jeden z nich je ten, že upustíme
od pôvodného zámeru.
Veď nakoniec o nič nejde.
(Ohavné!
pozn. redaktora)
|
