Atény ---> Bratislava
Podrobný opis cesty Pala Čejku z Atén do Bratislavy

Náš kamarát Palo Čejka je lúzer ako sa patrí.
O tom nemožno pochybovať.
Svoje najlepšie roky navždy stratil na Strednom Odbornom Učilišti Elektrotechnickom v permanentnej úzkosti z pohyblivých súčastí obrábacích strojov.
Spieva sólo v hudobnej skupine, v ktorej pôsobíme aj my a ešte mnoho, mnoho iných, ešte horších.
Od čias SOUE sa navonok mnohé zmenilo a z nášho kamaráta je praktický psychológ s diplomom grafického designéra.
Jeho lúzerstvo tým našťastie nijako neutrpelo.
Skôr naopak: 4. Januára nastúpil na regulérnu vojenskú službu, s uniformou a všetkým ostatným, čo k tomu patrí. A to aj napriek tomu, že si dva dni pred tohoročným Silvestrom takmer celkom odrezal prst.

To sú pravdaže všetko bežné traumatické rany osudu - súčasť všedného lúzerského života.
O to väčšmi udivuje spomienka, že sa k nemu osud nechoval vždy macošsky, ako sa k pravému lúzerovi patrí. Boli časy, keď nemusel prstom ani pohnúť (o rezaní ani reči) a predsa zažíval napínavé dobrodružstvá, o akých sa nám ostatným dovtedy ani nesnívalo.

Tento autentický prepis cestovného denníka, ktorý sa nám do rúk dostal v podobe pokrkvaného zošitka, čpejúceho retsinou, nech je spomienkou na jedno z takýchto skvelých hrdinstiev nášho kamaráta. Zachoval sa (ten denník) pre ďalšie generácie vďaka obetavosti iného nášho kamaráta, Martina Sústrika, ktorý sa (medziiným) vyznačuje zriedkavou a obdivuhodnou vlastnosťou: dokáze dešifrovať Palove písmo a takmer bez následkov na texte i na sebe ho prepísať do pocítača. Aj vďaka nemu si môžeme pričuchnúť k skutočnému dobrodružstvu pravého chlapa.
Vďaka ti, Martinu!

>>>